Knižka naviac: Ema a ružová veľryba

Mami, ja sa nechcem hrať s M.

Prečo?

Keď on je taký hnedý.

Až ma striaslo. Odkiaľ to moje dieťa má? To, že doma rasistická poznámka nikdy nepadla, neznamená, že si jeho ušká nenašla niekde inde. Hoci z „výchovných“ kníh väčšinou nie som nadšená, v tejto situácii som nejakú potrebovala ako soľ. A tak sme sa po dlhšom čase vrátili k príbehu Emy a jej kamarátky Lily. Lily je malá veľryba, s ktorou sa rovesníci nechcú hrať kvôli jej odlišnej farbe. Narodila sa totiž ružová.

S ružovou veľrybou sa nikto nekamaráti

Ale Ema a ružová veľryba nie je len o inakosti. Veľkou témou je i odvaha, pomoc, priateľstvo a rodinné vzťahy, ktoré sú silnejšie ako predsudky. Posolstvo knihy je o to pôsobivejšie, že Emin príbeh sa zrkadlí v paralelnom príbehu veľryby Lily. Dospelého čitateľa preto asi napadne, že Lily je imaginárna priateľka, ale deti, samozrejme, takéto racionálne zdôvodnenie nezaujíma. Hoci Ema i jej „dvojička“ Lily majú milujúcu rodinu, obe sa cítia osamelo. Dievčatko sa nemá s kým hrať, pretože jej otec pracuje ako oceánograf v riedko obývanom zálive. Veľrybie mláďatko zase odstrkávajú kvôli odlišnej farbe. Obe si nakoniec nájdu priateľa (v oboch prípadoch chlapca) a obe si vydobyjú aj rešpekt okolia tým, že preukážu veľkú odvahu.

Ako sa pohrať s kompozíciou v detskej knihe

Takáto paralelná kompozícia, okrem toho, že trochu približuje deťom svet veľkej literatúry, dáva aj rodičom možnosť lepšie s deťmi debatovať o rozoberaných témach. Na každú z nich sa pozeráme z rôznych uhlov. Preto sa o nich dá ľahšie porozmýšľať, porozprávať, porovnávať. Paralelných rovín je dokonca viac. Lily s kamarátom Tomíkom, Ema, jej kocúrik Rik aj maličký tuleň Belások – všetci zažívajú rovnaké pocity: detskú bezmocnosť v zúfalej situácii, do ktorej sa dostali vlastnou vinou. A obrovský strach. Keď ho však nakoniec dokážu prekonať, stanú sa v očiach okolia hrdinami.

Morálne posolstvo je banálne, ale sugestívne podané. Umocnené viacnásobným opakovaním dáva dieťaťu pocit, že aj ono dokáže prekonať svoje úzkosti a obmedzenia a vykonať niečo veľké.

V centre je príbeh veľrybieho mláďaťa. Lily neposlúchne svoju mamu a vyberie sa do zálivu za kamarátkou, dievčatkom Emou. Keď sa znepokojená mama vyberie Lily hľadať, sama uviazne na plytčine. Jej dcérka začuje volanie o pomoc a podarí sa jej privolať ľudí, ktorí paralyzovanú veľrybu zachránia. Hlavnú dejovú líniu Mária Lazárová neustále prerušuje digresiami. Príbeh je tak ešte napínavejší. Našťastie, vďaka množstvu obrázkov sa v ňom deti nestratia. A spojitosť s tohtotýždňovou témou: na začiatku i na konci knihy sa narodí bábätko Lily. V prvom prípade veľryba, v druhom vytúžená Emina sestra. Kruh sa uzatvára.

Spisovateľka študovala na Prírodovedeckej fakulte UK, a tak je jasné, že čitatelia sa o podmorskom svete dozvedia rôzne zaujímavosti. Fakty zo života morských tvorov sú spomenuté len ako súčasť príbehu (chobotnica oslepí žraloka čiernym atramentom a tým zachráni seba aj malú Lily), aby nespomaľovali dobrodružný dej. Ale sú to dobré odrazové mostíky k encyklopédiám. Autorka počíta s tým, že na zvedavé otázky si rodičia vyhľadajú odpovede sami.

Ako Ema a ružová veľryba spojila dve generácie v našej rodine

Žiadna recenzia nie je úplne objektívna a priznávam, že táto kniha mi prirástla k srdcu z celkom súkromných dôvodov. Bola to prvá alebo druhá „naozajstná“ hrubá kniha, ktorú sme so staršou dcérou čítali. Bolo to niekedy okolo jej tretích narodenín. Trochu som sa obávala, ako to čítanie na pokračovanie prijme, ale príbeh ju zaujal natoľko, že sa čítal každý večer, až kým sme nedošli na koniec. Keďže v tej dobe sa nám narodilo bábätko, vypomáhala aj babinka, ktorej sa knižka tiež veľmi páčila. A ešte dlho potom, vždy, keď k nám prišla na návštevu, dcéra vytiahla z knižnice práve Emu a ružovú veľrybu.

Že táto kniha v našej rodine takto spojila dve generácie, asi nie je náhoda. Mária Lazárová sa cez knihu akoby prihovárala vlastnej vnučke, ktorá žije za oceánom. Aj preto z textu cítiť úprimnosť, nehu a pochopenie. Aj preto sa s hlavnou hrdinkou najmenší čitatelia ľahko stotožnia. Napríklad situáciu, keď dievčatku nikto z dospelých neverí, iste zažilo každé dieťa. Je to jednoduchý príbeh so silným posolstvom. Dostatočne dobrodružný, aby deti vydržali počúvať, a dostatočne priamočiary aj poučný, aby sa zapáčil aj staršej generácii. Ideálny na prázdninové čítanie. K babke i k moru.

Crowdpleaser a najkrajšia kniha Slovenska

Táto knižka je jednoducho crowdpleaser a to isté sa dá povedať aj o obrazovej časti. Nesklame trochu náročnejšieho čitateľa ani človeka s konzervatívnym vkusom. Titul Najkrajšia kniha Slovenska 2014 v kategórii Literatúra pre deti a mládež si za Emu a ružovú veľrybu vyslúžila česká ilustrátorka Andrea Tachezy. Je skvelé, že si slovenské vydavateľstvá požičiavajú českých ilustrátorov (Martin Krkošek) a české zase tých našich (Martina Matlovičová, Daniela Olejníková).

Veľmi som tiež ocenila rozhodnutie vydavateľstva dať Tachezy toľko priestoru. Hoci kniha má 120 strán, ani jedna dvojstrana nie je bez ilustrácií. Vďaka tomu pri knihe obsedí aj trojročné dieťa.

Kliknite si.

___

Za knihu Ema a ružová veľryba ďakujem vydavateľstvu Slovart. Projekt Prečítané leto však nie je zaviazaný ku žiadnej spolupráci a knihy v ňom odporúčame skutočne iba na základe nášho vlastného zváženia.