Dieťa na výmenu

Je bežné, že v beletrii pre väčšie deti sú dospelí len trápni pajáci. A deti tak duchaplné a duchaprítomné, že by spasili svet. Aj v tomto prípade je to tak, ale nejde o lacný trik ako sa mladým čitateľom votrieť do priazne. Autorka celkom úprimne stojí na ich strane, a keď opisuje prešľapy dospelých, nejeden rodič sa v tom spozná. Kniha Dieťa na výmenu mi pripomenula podobne brutálne úprimnú Oskar Ed. Můj největší sen od Branka Jelineka.

Tínedžeri Waldi (13) a jeho sestra Siby (15) analyzujú vzťahy a situácie prenikavo trefne. Ich rodičia sa k nim však správajú tak, akoby boli škôlkari. Celkom im uniká, že ich deti už vyrástli, pretože „s deťmi sa nediskutuje,“ ich názor sa neberie do úvahy. Dospelí presadzovanie svojho názoru odôvodňujú svojimi skúsenosťami. Krutá pravda však je, že často je za tým len obyčajná potreba vládnuť a podceňovanie detí.

Niežeby rodičia v tejto knihe boli obludy ako z Dahlových príbehov. Padne pár faciek, pár trestov, pár nepekných slov, nič výnimočné. Horšie je, čo deti čítajú v tomto správaní svojich rodičov medzi riadkami. Napríklad keď sa otec znepokojuje nad neexistujúcim sociálnym životom svojho syna, nezabudne pripomenúť, že keď bol on v jeho veku, bol medzi kamarátmi obľúbený.

Prečo som si vyhliadla práve túto knihu

Kníh, kde je spánok dôležitou súčasťou deja, nie je málo. Často ním bývajú orámcované fantastické až nonsensové príbehy. Najznámejší z nich je Alica v krajine zázrakov, u nás napríklad Chlapec s očami ako hviezdy, A-KO-ŽE alebo Celkom ako sen. Ja som si však vybrala Dieťa na výmenu od nositeľky ceny Hansa Christiana Andersena („nobelovka“ za detskú literatúru) Christine Nöstlinger (autorka o.i. Konráda z konzervy). Knihu, ktorá rozoberá realistické témy možno viac, ako by vám bolo milé.

Spánok tu má veľmi dôležitú úlohu vďaka kruhovej kompozícii: rovnaké situácie z rodinného života sa opakujú v prvej i druhej polovici knihy, aby lepšie vyniklo, ako radikálne zmenil jednu rodinu príchod zahraničného študenta. Je vtipné sledovať premeny výchovného prístupu rodičov na takých detailoch ako spánok a ranné vstávanie. Poriadkumilovná mama v úvode cez víkend budí svoje deti naozaj nepríjemnými metódami, podporovaná otcom, ktorý si želá, aby spolu aktívne „využili voľný deň“ – v závere by ich nechali prespať aj celý deň. Deti najprv spia oddelene, potom v jednej hotelovej izbe a na konci zvládnu aj spoločnú nočnú jazdu autom, natlačení ako sardinky. Postupne padnú všetky prísne pravidlá a členom rodiny sa konečne začne ľahšie dýchať.

Čo spôsobilo taký neuveriteľný obrat dusnej domácej nálady na harmonickú atmosféru vzájomného rešpektu? Návšteva zahraničného študenta, z ktorého sa paradoxne vykľul nevychovanec galaktických rozmerov. Štrnásťročný Angličan Jasper chodí po byte svojich hostiteľov holý, kradne, je neskutočne drzý, strašidelne vrčí, neumýva sa a neupratuje. Nerešpektuje nikoho a nič. Svojich rakúskych hostiteľov za pár dní znechutí tak, že ho chcú poslať predčasne naspäť. Potom sa však dozvedia o jeho srdcervúcom osude a ich postoj sa obráti o 180 stupňov. Odrazu je to nešťastný chlapček, o ktorého sa treba starať. Keď sa zmení prístup okolia, začne sa snažiť aj on.

Najpodstatnejšia je však iná zmena. V kritických situáciách Waldi a Sibyla rodičom všeličo vykričia, a tí pochopia, že ich pravidlá rodinného života (100-percentné vyžadovanie poriadku, ranné vstávanie, spoločné večere a víkendy, žiadne kartové hry…) sú príliš prísne a deti dusia. Rodičia ich autoritatívne stanovili podľa svojich potrieb a predstáv bez ohľadu na názor Waldiho a Sibyly.

Dnes už podobné témy určite nie sú radikálne nové (knižka vznikla pred takmer 30 rokmi; vtedy asi pôsobila inak). Napriek tomu je text veľmi živý: vtipný, ľahko sa číta, psychológia postáv ide niekedy poriadne do hĺbky.

Preto odporúčam Dieťa na výmenu najmä ako terapeutickú pomôcku na rodinnú diagnostiku chorých miest vo vzťahoch. Prečítajte si túto knihu spolu s deťmi, sadnite si s nimi a porozprávajte sa o tom, čo v rodine Waldiho a Siby nefuguje a prečo, aké chyby robia ich rodičia a prečo ich sami nevidia. Opýtajte sa vlastných detí, čo im prekáža na vašom správaní. Možno takto spoločne aj vy prídete na niečo, čo ste doteraz nepostrehli. Úprimne sa zaujímajte o to, čo by ste mohli zmeniť. Keďže, ako som už písala, autorka Christine Nöstlinger jednoznačne stojí na strane detí, bude sa vám o tom ľahšie rozprávať, lebo pri takto nastavenom odrazovom mostíku diskusiu tínedžeri nebudú vnímať ako poúčanie.

Komu je kniha Dieťa na výmenu určená

Kniha uvádza odporúčaný vek od 11 rokov, ale toto si musíte starostlivo zvážiť sami: hneď na prvých stránkach sa píše o alkohole, cigaretách, marihuane a sexe ako normálnej súčasti života tínedžerov. Bez toho, aby autorka tieto veci propagovala – trinásťročný Waldi nemá absolútne žiadnu skúsenosť so žiadnou položkou tohto zoznamu a posmieva sa spolužiakom, ktorí sa chvália svojimi alkoholovými večierkami. Christine Nöstlinger sa len odmieta tváriť, že tieto veci neexistujú. Ak aj tieto témy prehryznete, v závere príde šok, ktorý nemusia citlivejšie deti dobre spracovať. Keď sa jedna z hlavných postáv, príšerne nevychovaný Jasper, v polovici deja premení na sympatickú postavu, ktorej držíte palce, rozhodne sa spáchať (alebo minimálne nafingovať) samovraždu. Nakoniec však všetko dobre dopadne.

Ilustrácie tu nie sú žiadne, až na tú na obálke. Vytvoril ju Svetozár Mydlo, ktorého nesmierne obdivujem, ale toto konkrétne dielko určite nepatrí medzi jeho najlepšie.

Knihu Dieťa na výmenu vydalo vydavateľstvo Mladé letá v roku 1997.

___

Autorka recenzie je Mira z blogu O detských knihách.

Kliknite si!