Čítanie najmenším a láskavejšie rodičovanie

Na svete existuje nespočetne veľa štúdií a výskumov o tom, ako čítanie deťom v najútlejšom veku pomáha raketovo budovať jazyk, rozvíjať empatiu či sústredenie. Pred časom bol ale ukončený jeden z prvých výskumov, ktorý sa zameriava na zážitok z rodičovstva (a jeho prepojenie na čítanie deťom). Zážitok z rodičovstva! Čo vy na to?

mala ciara 40.png

A veru, mnohí nám píšete, ako sa vďaka večernému čítaniu u vás doma zmenilo ukladanie na spánok: že teda síce trvá dlhšie, ale je pre všetkých omnoho príjemnejšie a decká omnoho viac spolupracujú. Niektorí ockovia si dokonca z večerného čítania spravili prioritu a berú ho ako jeden z najdôležitejších momentov so svojimi deťmi. Iné vaše správy sa zase týkajú toho, ako sa vám upokojili raňajky alebo večere, prípadne sa dozvedáme, že konečne do tých vašich detí viete jedlo aj dostať - to všetko preto, že si popri jedení s deťmi listujete v leporelách a ony teda menej riešia čo ohryzkávajú a o dosť viac sa sústredia na farebné obrázky. A že teda keď ste raz začali s čítaním, už sa nedá prestať. A kam s tými knižkami? 

knizky s kockami.png

Nuž, tieto vaše skúsenosti a rodičovské zistenia potvrdil aj americký výskum, ktorý pracoval s viac než 2000 mamami a ich deťmi vo veku 1 - 3 rokov a zisťoval, ako často si spoločne čítajú. Jeho výsledky ukazujú dva ďalšie benefity spoločného čítania najmenším deťom (okrem tých, ktoré spomíname v úvode): silnejšie puto medzi rodičom a dieťaťom a takisto menej hyperaktivity a problémového správania u detí. 

Jednoduchý každodenný zvyk čítať drobcovi počas toho, ako sedí na nočníku (a my veľmi potrebujeme, aby na ňom ostal), počas toho, ako čakáme u pani doktorky (a je pre nás ale ozaj veľmi dôležité, aby v čakarni NIČ nebral do rúk a pusy) alebo počas cesty autobusom (a tu nechávame na vás, čo si prajete v tomto momente)... Toto všetko nedáva dieťaťu iba silný základ budúceho rozvoja jazyka a akademických úspechov. Zo spoločného čítania totiž čerpá aj emocionálne - a o dosť viac než je to v prípade rovesníkov, u ktorých sa doma nečíta.

Mamy, s ktorými tento výskum pracoval, boli znovu oslovené o dva roky neskôr. V tejto druhej fáze sa už výskum zameriaval na problematické správanie detí a na to, ako naň reagovali samotní rodičia. (A aby bolo všetko, ako má byť, výsledky sú očistené od faktorov, akými môžu byť depresia či chudoba, ktoré sú samé osebe tak náročné, že sa tu častejšie môžu objaviť príkre reakcie rodičov. Nie preto, že by im menej záležalo na deťoch, ale pretože v tej chvíli nevedia inak.

A čo sa ukázalo? Určite vás neprekvapíme. Ukázalo sa všetko to, čo už dávno viete, ak ste si čítali s deťmi odmalička a z nich sú teraz strašne veľkí ľudia, ktorí nosia vaše topánky veľkosti 38 (a sťažujú sa, že ich začínajú tlačiť). Výsledky hovoria, že časté spoločné čítanie, ak má dieťa jeden rok, je prepojené s menej príkrym správaním nás, rodičov, keď už dosiahlo tretí rok; a časté spoločné čítanie, ak má dieťa tri roky, je zase prepojené s menej príkrym rodičovským správaním, keď má dieťa päť rokov. Mamy, ktoré často čítavali svojim deťom, tiež vnímali omnoho menej problémového správania u svojich detí - a je šanca, že práve preto bolo pre nich rodičovanie príjemnejšie. 

mala ciara 40.png

Čo z toho vyplýva? Nuž, neprestávajte im čítať. Ani počas nočníkovania, počas raňajok, pred zaspávaním a potom ešte kdekoľvek na to nájdete pár minút. Budete žať a čím budú starší (aj v tých vašich topánkach), tým bohatšia tá žatva bude. 

My už dávno vieme, že čítanie je láska. A teraz to máme všetci aj na papieri.

Výskum viedol Manuel Jimenez, odborný asistent na oddelení pediatrie Rutgers Robert Wood Johnson Medical School (Univerzita New Jersey), a tiež špecializovaný behaviorálny pediater na Children's Specialized Hospital. Viac informácií o tomto výskume nájdete tuto.