Ako maliari vidia svet

Mama mi minule ukázala moderný obraz a spýtala sa ma, čo na ňom je, pretože „ona sa v modernom umení celkom nevyzná.“ Prekvapila ma taká otázka (na tom obraze navyše nebolo nič, čo by sa dalo rozkódovať, boli tam len čisto estetické vzory). Ľudia si často myslia, že nerozumejú modernému umeniu. Je to pritom zväčša len preto, lebo si netrúfnu. Veď čo ak tam iní vidia niečo iné?

Ale tak to nie je. Každý, vrátane detí, ho dokáže do istej miery vnímať. Celkom jasne si pamätám obrazy z domu mojich starých rodičov (kde som už 20 rokov nebola) a ako silne som vnímala atmosféru na nich, hoci to boli len obyčajné zátišia.

Stačí vedieť, čo si treba na obrazoch všímať a vedieť, že hodnota obrazu môže spočívať napríklad aj v nálade, ktorú sa autorovi podarí vytvoriť. A že nie všetky obrazy sú plné ťažkých symbolov. Tiež aj to, že je v poriadku, ak sa divákovi niečo nepáči alebo niečo nechápe – nikto, ani najvzdelanejší kurátor, nemôže rozumieť všetkým umeleckým dielam. Frázu, že umenie je subjektívne, že konzument umenia je jeho spolutvorcom, nájdete v každej príručke umenia pre deti (naposledy vo výbornej publikácii SNG Kde je Ester N?). Ale ako to ukázať deťom, aby to pochopili na vlastnej koži?

Takmer všetky detské knižky o umení, ktoré som mala v ruke, zoznamujú čitateľov s dielami tak, že opíšu, čo je na nich cenné. Katarína Kosánová na to ide inak – pomaličky navedie deti, aby samy prišli na to, čím je obraz zaujímavý, ako na ne pôsobia použité farby, tvary, línie, techniky a podobne. Často si dovolí úplne odbočiť od témy a cez na prvý pohľad vôbec nesúvisiace príbehy, básničky (tie už mala na starosti Andrea Gregušová) a úlohy rozvíja práve tú emóciu, ktorú chce vyzdvihnúť na obraze. Aký bol kontext vzniku diela, presný zámer autora, jeho životný príbeh, jedným slovom fakty – to autorku nezaujíma. Diela neopisuje, celú interpretáciu necháva na deťoch. Knižka je napísaná s takou hravosťou, akoby nič jednoduchšie ako posudzovanie moderných (postmoderných, post-postmoderných) umeleckých diel neexistovalo. A skutočne takýto výklad hravo pochopia aj päť- šesťročné deti. A to sa výber Kataríny Kosánovej nekončí pri Benkovi (áno, aj ten tu je), ale nezľakla sa ani súčasných autorov ako Sadovská, Binder.

Odfoť sa ako zbojník

Podľa obsahu by ste mohli mať dojem, že ide o bežnú encyklopédiu umenia, ale nie je to tak. Autorka odstránila všetko, čo by deti mohlo odradiť a čo by im mohlo pripomínať učebnice. Naopak, nemala žiadne zábrany prekračovať žánre a včleniť do kapitol čokoľvek, čo deťom môže vnuknúť myšlienku, že umenie je zábava. Ako sa asi tvária zbojníci na rovnomennom obraze Mikuláša Galandu? „Napodobni jedného zo zbojníkov na obraze. Pokús sa vyjadriť, ako sedí a ako sa tvári. Požiadaj niekoho, aby ťa odfotil. Fotku si sem môžeš nalepiť a porovnať s obrazom.“ Táto kniha vám pripomenie najlepšie workshopy v galériách a nie je to náhoda, sama autorka má s vedením takýchto kurzov bohaté skúsenosti.

Kosánová sa nebojí poodstúpiť od obrazu a vysvetliť ho deťom na príklade niečoho, čo dobre poznajú. Pri Majerníkovom obraze Plačúci klaun ich požiada, aby si vystrihli z časopisov všetky veselé a smutné tváre. Pri Fullovom obraze Dievča s mlynkom čitateľov poprosila, aby ho porovnali s disneyovskými princeznami. Sami detskí čitatelia tak objavia, že hoci maliarov obraz je v detailoch „nedokonalý“ (oči sú len bodky, ústa maličká čiaročka, farebné plochy posiate škvrnami), celok je krásne harmonický. Môžeme len dúfať, že si deti samy uvedomia, že je aj zaujímavejší ako spomínaný gýč. Autorky však na nízku kultúru nijak neútočia. Ďalší bod u mňa za citlivý prístup!

Pri Fullovi nájdete aj klasickú úlohu Nájdi 5 rozdielov. Ale ani tá nie je samoúčelná. Sledovaním drobunkých detailov si deti podvedome uvedomia, koľko miniatúrnych čiarok a bodov tvorí tento obraz a ako vytvárajú jeden celok. Kosánová vie, ako na deti. Vysvetľovať cez slová, ako sa Galanda nádherne pohral so svetlom a tieňmi na obraze Zbojníci by bolo asi poriadne nudné. Namiesto toho im ponúkne čiernobielu reprodukciu, kam si sami môžu dokresliť slnko. Odkiaľ asi svieti?

Ako hacknúť Galandu

Už som hlavnú autorku vychválila za to, že búra žánre. A nemá ani falošný rešpekt pred slávnymi obrazmi. Nebála sa rozkúskovať Fullove aj Galandove obrazy, aby lepšie vynikol autorov zámer. Postavičky na obraze poprehadzovala, aby zdôraznila silu kompozície. To všetko sa jej opäť podarilo s minimálnym výkladom. Fantastické! Zbytočný rešpekt pred umeleckými predmetmi búra aj tak, že deťom ponúka priestor, aby známe obrazy domaľovali podľa svojich predstáv. Ako lepšie deťom ukázať, že galérie nie sú elitárskou záležitosťou?

Andrea Gregušová (na Slovensku dobre známa autorka detských kníh ako Gréta, Červík Ervín, Marína a povaľači, Nina, Svetozár, Operácia orech a iné dedkoviny) aj ilustrátorka Nataša Štefunková (scénografka v Bibiane, kostymérka, šperkárka a manželka známeho politika :)) mi odpustia, ale myslím, že najväčšia časť chvály za túto vydarenú knihu patrí Kataríne Kosánovej. Má pedagogické vzdelanie, prax s vedením výtvarných kurzov pre deti, preto gratulujem Slovartu k takejto výbornej voľbe. Priamo od tejto autorky mám aj informáciu, že budúci rok v marci vyjde pokračovanie. Už teraz sa neviem dočkať.

Lepšiu knihu nenájdete

Ak chcete svoje deti priviesť k láske k výtvarnému umeniu, lepšiu knihu nenájdete. Takto sa robí náučná literatúra pre deti. Premyslene, s hlbším zámerom, s odborníkmi, s citlivým prístupom k deťom, originálne, bez kopírovania trendov, bez naháňania termínov. Som presvedčená, že keby si autorky do svojho výberu nevybrali len čisto slovenských maliarov, bol by z tejto knižky už medzinárodný bestseller.

___

Autorka recenzie je Mira z blogu O detských knihách.

Kliknite si!